INSP.EAT – Jakub Ptačin: “Life hack na kreativitu? Vyspať sa, najesť sa, ísť sa prejsť.”

Jakub Ptačin – designer, aktivista, kreatívec, spíker, podnikateľ, organizátor. Okrem Studia Echt, štýlových sekáčov Nosene, aktivít v Slovensko.digital, či konferencie By Design Conference, spoluzaložil pred nedávnom v Bratislave aj drzý mexický fast-food TySomaru. A pred pár rokmi ohlásil svoju kandidatúru na prezidenta. Ale až v roku 2034 – hneď, ako mu to dovolí vek.

INSP.EAT sme dali na Orave, v jeho Hniezde pri vode. Bavili sme sa, ako dokáže prepínať medzi jednotlivými rolami, o jeho kreatívnom procese a o zlatých klietkach, v ktorých si firmy držia mladých hneď po škole. Aké tri knihy mu ovplyvnili život? A čo by spravil ako prvé, keby sa teraz stal premiérom?

Online nájdete Jakuba a jeho projekty tu:
JakubPtacin.com, FacebookInstagram, Twitter
By Design Conference, Studio Echt,  NoseneTySomaru


Knihy, ktoré Kubo v rozhovore odporúča:

Filmy: Tim Burton – Big Fish a John Wick
Seriál: Peaky Blinders


Zaujímavé myšlienky z INSP.EAT rozhovoru s Jakubom Ptačinom na Oravskej priehrade:
  • “Toľko aktivít sa dá robiť jedine, ak to robíš s top ľuďmi. Každá vec, ktorú robím, robím s vynikajúcimi ľuďmi.”
  • “Celé to začalo tým, že niečo nemáš, tak si to sprav, aby si to mal. Inak to nebudeš mať.
  • “Za svoj najväčší úspech považujem, že to tí ľudia so mnou robia stále.
  • “Z toho sa teším, keď mi niekto hovorí, že sa to nedá spraviť.”
  • “Čo je podľa mňa obrovský problém, je zlatá klietka. Firmy si ťa vedia pripútať a prilákať možno až viac, ako by to bolo dobré. A nie každá povaha to vie prežuť.”
  • “Chceli by sme mať Elona Muska, pritom máme málo elektrikárov, ktorí ťa neodrbú, keď ti robia elektrinu.”
  • “Jasné, že tí vizionári sú dôležití. Ale nakoniec to musíš aj tak urobiť. Sú strašne dôležití a vzácni tí ľudia – a takých ľudí mám strašne rád – čo si sadnú a proste to urobia. Sadni si na riť, urob to a potom sa bavme o ďalších veciach.”
  • “Ľahký úspech a všetko, čo vyzerá na začiatku ľahko, neexistuje. Vždy to je robota. A kopa kopa roboty.”
  • “Je ťažké určiť, či človek chce počuť, čo si myslíš, alebo chce len počuť, že je dobrý. A veľa ľudí len chce počuť, že sú dobrí, že to je dobrý nápad.”
  • “Trochu sa mi mení denný harmonogram z toho kreatívneho k tomu manažérskemu, čo je trochu nešťastná vec. Lebo vtedy nemáš súvislý slot, kedy sa vieš na niečo sústrediť. Ja viem niečo urobiť buď ráno alebo potom večer. Poobede neviem urobiť nič. Neviem urobiť nič za počítačom, takže musím sa ísť prejsť alebo byť dostatočne izolovaný od vecí.”
  • “Do mozgu si musíš nafeedovať čo najviač inputov k tomu, čo chceš vytvoriť. A musíš mozgu dať trochu času, nech si to on tam poukladá, ako potrebuje. A potom to je zase iba robota.”
  • “Ceruza, zápisník, izolovanosť. A ja potrebujem ticho. Úplné ticho.”
  • “Life hack na kreativitu? Vyspať sa, najesť sa (normálnych vecí), ísť sa prejsť.”
  • “Opíjanie sa mi príde ako strašná strata času. Zistil som, že mám iné priority, ktorým sa chcem venovať a že to nie som schopný skĺbiť. A začalo mi vadiť, že je to kultúrna vec a nevieš sa z toho ani kultúrne vymaniť.”
  • “Téma alkoholu je na dlhšie. Ale cítim sa zdravotne lepšie a mám viacej času, viacej energie. Chcem žiť zdravší život, plnohodnotnejší život. Aj s partiou je celá sranda druhého dňa o tom, čo si kto nepamätá. Ale hlavne alkohol je sviňa v tom, že si ťa pomalíčky ovládne.”
  • “Gastronómia je ťažšia. Oveľa. Oveľa oveľa oveľa ťažšia ako čokoľvek iné. O 700% ťažšia.”
  • “Ty Somaru by som neurobil, keby to urobil niekto iný v Bratislave. Ale v Bratislave nebolo burrito. Ja mám rád burrito, burrito bowl. Všade to je, ale u nás to nebolo. Za tri mesiace, odkedy sme otvorili, som tam jedol cez 100-krát.”
  • “Jedna pani prišla a pýta sa: beriete gastráče? A chalan, čo tam robí, sa nahol a hovorí – viete čo, pani, bral som gastráče, ale musel som prestať. Už toho bolo fakt veľa.”
  • “Pokiaľ nemáš plán B, tak môže ťa to nasrať, môžeš byť frustrovaný, ale musíš niečo skúsiť spraviť.”
  • “Keby som bol na deň premiérom, ospravedlnil by som sa kope ľudí, ktorým bolo za posledné roky ublížené.”
  • “Môžeme byť sebavedomý národ, pretože sme urobili kus cesty na to, akí sme mladí. Nik zlý nás nebije a keď sa máme zle, tak sa máme zle kvôli sebe.”
  • “Pán Pellegrini má veľkú moc v rukách. Dá sa veľa urobiť, ak to neuchopí zle a nebude len zástupnou postavičkou. Ku mne sa nezachoval nikdy nefér, preto verím, že v ňom môže byť aj niečo také, že by mohol chcieť aj niečo dobré naozaj urobiť.”
  • “Aj vo firme je dôležitá vízia alebo niečo, kam sa chceš dostať. Ty keď nevieš, kam ideš, tak sa tam nikdy nevieš dostať, lebo sa motáš. A my [Slovensko] nič také nemáme. A nik to ani nerieši. Aká sme krajina? Sme mekka turizmu v Európe? Alebo inovačný tiger v centre Európy? Ľudia sa s tým zžijú a budú sa tak postupne správať. Len my ani nevieme, kto sme, čo sme. Pozicionujeme sa, že máme slávne IT firmy – ktoré ale nie sú až také veľké v tom svetovom ponímaní. Hovoríme niečo o autách – ktoré sa tu iba montujú. Hovoríme niečo o prírode – ktorú si devastujeme. Keby sa ma teraz niekto spýtal, aká je Slovensko krajina, tak ani neviem, ako nás charakterizujem.”
  • “Môj ultimátny cieľ je, aby som sa mohol pozrieť naspäť a povedal si, že som to neposral.”
  • “Rada 18-ročnému sebe? Išiel by som do zahraničia, neskôr by som si kúpil auto, neskôr by som si dal paušál, aj kreditku. Neskôr by som sa rozmaznal a predĺžil si ten punk. Ten komfort je sviňa, veľmi málo ľudí vie ísť z toho naspäť.”

Podcast nájdeš tu:

This entry was posted in INSP.EAT. Bookmark the permalink.